Priama správa o dedine je v listine Jágerskej kapituly z roku 1324. V listine ju zapísali ešte pod základným názvom, ku ktorému až v polovici 14. storočia pribudla rozlišujúca maďarská časť Kys, v zmysle Malé Ozorovce. Názov Ozorovce sa spomína v starých listinách ako Azar i Ozor. Z histórie obce sa dozvedáme, že od roku 1413 obec patrila Malým Azaryvcom spolu s rozsiahlym podhorským chotárom na vyše 1 700 ha. Z dočasného i trvalého názvu vyplýva, že Malé Ozorovce vznikli nepochybne pred 14. možno už pred 11. storočím.
Bohaté archeologické nálezy z obsidiánovej lokality nasvedčujú, že tu žil človek v dávnych dobách paleolitu. Na základe archeologických vykopávok sa zistilo, že práve južný Zemplín bol oddávna veľmi osídlený, pretože sa našli predmety z doby bronzovej.
Aj Bogatradvanyovci v 13. storočí. Zemepáni si tam dali postaviť obydlia, usadili sa v nich a v 14. storočí používali striedavo pôvodný i mladší názov Malých Ozoroviec v prídomku. V 15. a 16. storočí už len mladší názov obce.
V Malých Ozorovciach sa nachádza rímskokatolícky kostol Magdalény, ktorého najstaršie viditeľné gotické časti pochádzajú zo začiatku 15. storočia. O výstavbe, či prestavbe kostola je strohý doklad z polovice 15. storočia. O tunajších farároch sú ojedinelé doklady aj z druhej polovice 15. a prvej polovice 16. storočia. Nakoľko bol zničený a bol v zlom stave, bol od roku 1912-1918 zatvorený. V r. 1918 bol dôkladne opravený /nová strecha/. Pri tomto kostole sa nachádza aj drevená zvonica. V roku 1967 sa previedla oprava katolíckeho kostola, opravu vykonali občania svojpomocne.
Pravdepodobne k maloozorovskému kostolu sa vzťahuje zápis v registri pápežského desiatku z roku 1332 o tom, že Štefan, farár v kostole zasväteného Svätému Petrovi, zaplatil do pokladnice pápeža osem grošov.
V roku 1600 tu malo sídlisko desať obývaných poddaných domov, štyri kúrie miestnych zemanov, kostol, faru, školu. V roku 1619 tu postavili drevenú zvonicu, ktorá sa zachovala dodnes, je výnimočná tým, že sa nepoužil ani jeden kovový klinec. Vtedy boli Malé Ozorovce, podobne ako Ozorovce obyvateľstvom. V rokoch 1663 až 1831 tu bola morová a cholerová epidémia, mŕtvi sa pochovávali do spoločných hrobov. V roku 1715 žilo v Malých Ozorovciach len šesť, v roku 1720 iba osem poddanských domácností.
05.10.1834 tu bolo zemetrasenie, ktoré trvalo od siedmej hodiny ráno a trvalo celé popoludnie, mierne otrasy sa obnovovali aj v nasledujúcich dňoch. Zemetrasenie bolo také silné, že zničilo kostol, domy aj stromy.
Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1887 mala obec 76 domov a 544 obyvateľov, v roku 1828 v nej bolo 94 domov a 692 obyvateľov. V roku 1910 žilo v obci 513 ľudí. V roku 1943 bola postavená školská budova. Pozostávala z 2 tried, 1 zborovne, 1 kabinetu a učiteľského bytu. Toho času bola veľmi moderná a bola vzorom škôl aj susedným obciam. V roku 1944 zúrila druhá svetová vojna, obec obsadili Nemci a nútili obyvateľov aby kopali zákopy. Väčšia časť občanov sa zdráhala a rozčúlení Nemci 26.11.1944 podpálili obec, ostalo iba 37 obytných domov.
V roku 1949 sa ukončila výstavba 56 rodinných domov nakoľko obec bola v II. svet. vojne vypálená. V roku 1951 bolo založené JRD, ktoré toho času už neexistuje. V strede dediny stojí kultúrny dom, ktorý bol odovzdaný do užívania 5.7.1973.
Nakoľko pri rímskokatolíckom kostole bola iba stará drevená zvonica v roku 1994 stavať nová veža, ktorá bola skolaudovaná a vysvätená 22.7.1995. V tom istom roku sa začalo s plynofikáciou obce, ktorá trvala dva roky. Plynofikácia bola ukončená v novembri 1996, kedy bola aj spustená .
V roku 1996 sa začala výstavba grécko-katolíckeho chrámu. Práce boli prevádzané vo veľkej miere svojpomocne. Tento chrám bol vysvätený 9.8.1998. Hoci sme počtom obyvateľov len malá obec aj napriek tomu sa v roku 2001 začalo s výstavbou domu smútku. Práce boli ukončené v roku 2003 .
V obci Malé Ozorovce je predajňa COOP JEDNOTA Nitra a pohostinstvo . V roku 2011 má naša obec 529 občanov.
V modrom poli štítu na zelenej pažiti na zadných nohách stojaci strieborný (biely) pes, držiaci v predných labách zlatú (žltú) palicu.
Štít: neskorogotický. Predlohou pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1780 je uložený v Zemplínskom archíve Boršadsko- Abovsko-Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi. Na pečati s kruhopisom KIS AZAR 1780 (Malé Ozorovce 1780) je vyobrazená na pôde na zadných nohách stojaca líška, v predných labách držiaca dlhú palicu. Vzhľadom na autentickosť a vek tohto znenia, sa stala základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít sa zvolil pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
